muksotravka

Je to smutné, ale starý známy fakt, že koňom sa venujú super ľudia, ktorí milujú prírodu, zvieratá a majú dobré srdce, pomaly padá do čiernej diery.. Nemyslím tým, že dnes má každý, kto si zmyslí doma toto krásne ušľachtilé zviera, ale narážam skôr na ovzdušie medzi koniarmi. Ohovoriť, ponadávať, ublížiť, ponížiť a iné šľachetné ciele akosi pohlcujú pravú podstatu sveta koniarov. Nie je to smutné?

Staráte sa o svojho miláčika ako len môžete a predsa ste za debilka? Prečo? Lebo váš akože kamoš nemá tak pekného koňa, tak drahého, poslušného ako vy. Opačné prípadu sú snáď ešte častejšie. Celý rok sa snažíte a trénujete na jedny amatérske preteky, nie preto, že silou-mocou chcete víťaziť, ale pre ten pocit, že aj vy so svojím miláčikom ste super dvojka a dokážete úžasné veci. Ale máte smolu, pretože zviera nestálo toľko, čo nové Porsche a už ste ten najsamhorší človek pod slnkom. Ako si vlastne dovolíte ísť niekam, kde sa zdržuje aj slečna na svojom značkovom tátošovi a mrhať energiou divákov, ktorá mala byť spotrebovaná na aplaus pre jej cetenú osobu!

Ak náhodou niekto zistí, že ste lepší priateľ s iným koniarom, okamžite treba rozšítiť fámy, ako ohovárate a neznášate svojho priateľa. Bohužiaľ, často sa stáva, že vďaka takejto reklame môže človek úplne bezdôvodne prísť o dobrého priateľa a v podstate sa ani nikdy nemusí dozvedieť prečo... Stačí aby ste nejakej ukecanej a milej náture povedali: ,, strašne jej doštípali kone komáre." Táto nátura informáciu spracuje, skráti, doplní a keď uzná, že všetko je pripravené, nabehne za dotyčnou slečnou a oznámi jej: ,, vieš čo hentá povedala?! Že tvoje kone sú strašné somáre!" Bááác a je po niekoľkoročnom priateľstve!

Pán Boh ochraňuj každého, kto nemá ideálnu výšku, váhu, dlhé nohy po zem, blond vlasy! ako si vlastne predstavujete prejsť okolo koňa, ak máte celulitídu a kilečko naviac?! aj ja osobne čakám, kto ma udá na Slobode zvierat, lebo som jazdila bez dokonalého make-upu! A elektrické kreslo tomu, kto nemá jazdecké čižmy za minimalne 10 tisíc, sedlo najlepších talianskych značiek a kováča či veterinára si nevoláte z renevovaných svetových žrenčínov.

Hriechom smrteľným je snaha niekomu poradiť, upozorniť ho na akúsi chybu alebo označiť koňa za menej pekného! Povedať si hlasnejšie svoj vlastný názor? To asi nemyslíte vážne! Táto vymoženosť už veľmi dávno opustila mieru tolerancie koniarov.

Ani ja nie som svätá. Jasné, že nadávam na tých, kto podľa mňa nezaobchádza s koňmi s úctou. Tiež poviem inému o druhom a druhému o treťom, ale som si vedomá toho, že nikdy to lož nebola a nesnažila som sa tým nikomu ublížiť a ohovoriť ho. Nie je mojim životným cieľom byť vždy tá najlepšia. Nedokážem s niekym jazdiť a smiať sa s ním, sedieť na jeho koni a pýtať si rady a neskôr ho poriadne zniesť pod čiernu zem, samozrejme slušne za jeho chrbtom! aj ja dokážem neznášať a nenávideným dávam svoje antipatie poriadne najavo, čím si koledujem zasa o ďalšiu spŕšku krásnych prirovnaní.

Mňa však nebaví držat hubu a šúchať nohami, kým niekto robí veci, čo sa mi bridia. Nuž, ale práve kvôli tejto mojej neschopnosti môžem denne čakať, o ktorého ďalšieho dobrého priateľa (ne)svojpomocne prídem....