Smiech a dupot papučiek sa rozliehal po celom dome. Všetky ruchy a šumy, ktoré patria do šťastnej domácnosti sa stretávali na polceste z úst jej obyvateľov a spoločne vleteli do obrovského kozuba, von komínom a rozleteli sa po celom zasneženom okolí.
Vŕzganie snehu pod ťažkými, rokmi poznačenými topánkami, prezrádza jeho príchod. Možno prinesie teplú deku na zahalenie dorezaného tela. Možno iba špinavé, zelenými riasami prizdobené vedro s páchnucou vodou. Alebo žeby konečne seno? Mohlo by byť aj hnilé, aj vlhké, aj plné pichľavej buriny. Dve oči by dalo čokoľvek za jeden jediný vysušený bodliak. Kým cíti jeho tŕne zabodávajúce sa do ďasien a jazyka aspoň vedia, že žijú. Tento krát priniesol vedro s vodou. Vodou? Hnedastá, hnilobou zapáchajúca tekutina, ktorá slúži ako živná pôda pre milióny baktérií. Dve oči sa snažia rýchlo túto zmes špiny a chorôb vypiť, kým si to nerozmyslí a odoprie mu posledné dúšky. Studená voda pichá v žalúdku ako nôž, ale vedomosť, že ďalšej vody sa nedočká niekoľko dní bolesť zaháňa do úzadia.
Svetlo zhaslo, žiarovka vypovedala svoju službu a tak otec musel ukázať, kto je u nich doma majstrom. Megi sedela pri mame a podávala jej lieky. Ešte bola primalá na to, aby si všimla, že liekov pribúda rovnako, ako bolestných vrások na maminej tvári. Ešte má čas, aby pochopila, že o chvíľu bude musieť zastať jej miesto a predčasne dospieť. Nadíde rozlúčka s detstvom a Megi bude musieť vhupnúť do dospeláckych topánok. Žiadne dospievanie, pubertálne výčiny, diskotéky, hádky s mamou kvôli príliš krátkej sukni a príliš červenému rúži. Chladný kozub márne čaká na smiech a radostný šum, ktorý by vystrelil hore komínom a dal okoliu jasnú správu, že v tomto dome kraľuje radosť a láska. Mama nechcela, aby jej dcéra zistila, že už čas prichádza. Že nepotrvá dlho a budú sa musieť rozlúčiť. Robila všetko preto, aby svoju životnú hereckú rolu zahrala na výbornú. Zdraviu však človek nerozkáže a Megi čoskoro pochopila. Bolo to práve vtedy, keď mamin úsmev vravel jedno, ale roztrasené, bledé ruky hovorili iné. Bolo to vtedy, keď bodkovaná šálka kávy dopadla na drevenú podlahu a pod náporom fyzikálnych zákonov podiala svojimi kúskami celú kuchyňu.
Prázdna fľaša od lacného alkoholu dopadá na vystupujúce rebrá. Sú zahalené iba tenkou vrstvou kože posiatej ranami, jazvami a na ktorej sa podpísala nejedna kožná pliaga. Zeleno- hnedé črepy sa rozletia po kamennej podlahe. Škrípavý zvuk drviaceho skla viženie z kútov aj posledného potkana. Vrany vyletia cez deravú strechu a dosadnú na zamrznuté polia. Telo sa pod tlakom bolesti prehne, odskočí do kúta a hľadá pomoc v tmavých, vlhkých stenách schátranej stajne. Dve oči vnímajú iba nezrozumiteľné výkriky, ďalšie údery sa strácajú v chlade a tme. Nič úž nevnímajú, aj krik a nadávky postupne zanikajú kdesi v diaľke.
Komentáre