muksotravka

Bol úplne obyčajý, hnedý, nie príliš vysoký, chromý a jeho najlepšie roky sa pomaly blížili ku koncu. Verila som, že u mňa prežije najkrajšií dôchodok, aký si takýto obyčajný koník zaslúži. Ale od začiatku....

Kone sú môj každodenný chlieb, vzduch, bez ktorého neviem existovať a túžba jedno takéto zviera vlastniť(nebáť sa, že jedného krásneho dňa sa pupkatý majiteľ rozhodne môjho milačika predať, alebo aj niečo horšie), ma prenasledovala asi od 3 rokov môjho cteného života. Ani neviem, čo ma to napadlo, proste sa mi podarilo zohnať dostatok peňazí, krmiva a ustajnenie, jednoducho som odpovedala v utorok na mail, vo štvrtok som sa išla na tátoša pozrieť(úplne nazaväzne) a v sobotu vyvaľoval svoje nádherné tmavé oči na mňa, zo svojej novej stajne.

Gulliver bol zakázané ovocie, o ktorom sa moji najbližší nemohli dozvedieť, čo sa zdá priam neuveriťeľné, ale ani doteraz naši netušia, že ich dcérenka vlastnila koňa. To najdôležitejšie bolo, že to, čo toto stvorenie spravilo s mojím obyčajným životom, nenakrútil žiaden režisér sladkých, romantických filmov. Začiatky boli ťažké a keďže sa život s Gulkom nemaznal, trvalo nejaký ten deň, kým sme si našli spoločnú vlnu. Neskôr sa táto vlna zmenila na obrovský príval citov, krásnych zážitkov a neviem čoho všetkého. zrazu ma niekto potreboval, niekto miloval a dal mi pocit, že ÁNO, TY SI PRE MŇA DôLEŽITÁ! vždy keď počul, ako prichádzam, od konca ulice bolo počuť erdžanie, dupot, jednoducho to zviera sa tešilo na mňa,NA MŇA! Presne vedel, akú mám náladu, či potrebujem len cítiť je ho lásku, alebo sa ideme vyblázniť... A on mi tej lásky za 8 mesiacov dal tolko, čo moja celá rodina nevyprodukovala za 20 rokov. Ráno,l po opici roka som bezproblémovo vstala o 6:30 a s radosťou šla nakŕmiť tohot krásavca a nemala som najmenší problém, ani nezaznelo to klasické:,, Bóže, to mám ísť teraz kŕmiť na druhý koniec dediny?!" dokonca som sa celé obdobie jeho prítomnosti v mojom srdci nepohádala s nikým( a ja sa neuveriteťne rada a často hádam), nemala som žiadnu depku a okašlal ma frajer...a? Nie je prvý, ani posledný! Nepochopím, kde sa to vsetko pokašľalo, ako veľmi ma život potrestal za neviem čo, ale prišlo to úplne nečakane...

4. októbra 2007 mi kamarátka niečo po ôsmej zavolala, že s Gulkom je zle a mám okamžite prísť. v ten deň som sa vykašlala na školu, úplne bezdôvodne som proste nevstala a nešla nikam... teda, až pokiaľ som nezdvyhla telefón...Ukážte mi dve fotky môjho koňa a ja vám odprisahám, že on neležal v tej maštali! to, čo ma v najbližších minútach čakalo,bolo to najhoršie, čo kedy prežijem. V tomto tvrdení som si istá.

Ležalo tam obrovské telo koňa, ktorý len z námahov dvyhol hlavu pri mojom príchode a v očiach...v nich nemal nic. Žiaden jas, farbu a dokonca ani môj odraz. bola tam len jedna jediná správa, v ktorej mi oznamoval, že odchádza. nedokážem opísať tie pocity, pretože si veľa veci z toho okamihu nepamätám. Vtedy som zistila, aký je vlastne človek úbohý...To najmilovanejšie mu odchádza, chladne pod jeho pohladeniami a nezmôže nič. dokáže iba prosiť a splietaž v šoku nejaké nezmysli. Nedokázala som uveriť a ani si uvedomiť, že ten, kto sa predomnou poslednýkeát nadycháva je môj najmilší Gulliver. Nepripustila som si tento fakt, až do rána, keď som vstala a šla ho nakŕmiť a zostila som, že už nemám koho...

Gulliver proste jedného dňa prišiel a zmenil môj život. Obyčajný život, jednej obyčajnej baby naplnil niečím, čo sa nedá porovnať ani s tým najvrúcnejším citom, akého je človek voči človekú schopný prechovávať. aj slovo CHCEM má úplne iný význam... už to nie je chcem byt pekná, chcem značkové tenisky, chcem pekného chlapa... Jediné, čo naozaj chcem, je byť s ním, hladkať jeho krásnu, chcem cítiť teplý vzduch z jeho nozdier, chcem zasa počúvať dupot jeho kopýt a chcem znova cítiť to, čo odišlo spolu s ním. Jeto kúsok zo mňa, vzal si so sebou to dobré, čo vo mne vybudoval a neviem, či niekedy bude v mojích silách vybudovať to znova.

Zostávajú mi už len oči plné sĺz, obrovské prázno v mojom Ja, niekoľko fotiek, na ktoré sa už po roku dokážem pozerať. Zostala mi už len jedna jediná otázka, na ktorú by som neuveriteľne rada dostala odpoveď. Prečo tak strašne poslúchal a každú moju požiadavku bez odmietnutia splnil, ale keď som ho na kolenách prosila, aby vtal, aby proste žil ďalej, tak odmietol...