muksotravka

  V tme počuť iba tiché dýchanie. Šoférovi je pravdepodobne jedno, že vezie zničeného, slabého živého tvora. Každý výmoľ, každá jama nadhodí príves do výšky a dve oči pocítia ďalší a ďalší náraz do zhrdzaveného plechu. Prestali už v mysli pátrať po momente, kedy sa ich život premenil na kôpku nešťastia a strachu z ďalšieho rána. Nepamätá si na farby života. Akú chutí tráva, ako znie dupot podkov, aké je to cítiť vietor pod nohami. Ale naopak veľmi dobre vedia, ako chutí hrdza a hnilé seno, ako bolí každé zlé slovo, ako ťažko sa hoja rany. Aké by bolo krásne len tak zavrieť oči, poddať sa spánku a odletieť. Žiadne nové ráno, nové rany, žiadne kŕče od zimy a hladu. Iba ticho, pokojne odletieť.

 Presťahovanie sa do nového domu, v novom prostredí, k novým susedom. Megi to považovala za najväčší podraz, aký jej mohol otec urobiť. Ale ten už nevládal bojovať s vlastnou dcérou a tak zvolil síce radikálne, ale potrebné riešenie. Nová škola a noví priatelia možno vrátia stratené mladé dievča späť. Už niekoľko týždňov obývajú nový, síce skromný, ale veľmi pekný dom s obrovskou záhradou. Takto na jar hýri všetkými farbami sveta a jej vôňa kreslí úsmev na tvári aj tomu najväčšiemu pesimistovi. Teda každému, okrem Megi. Jedného dňa ju otec čaká so zvláštnym pokojom v tvári a jemne ju vedie dozadu, za dom.

 Dve oči vystúpili z tmavého prívesu a svetlo im vrazilo špendlíky do očí. Chvíľu trvali, kým sa im opäť vrátil zrak a to čo videli, bolo peklo. V radoch o koly priviazané ďalšie kone. Mnohé vyzerali ešte biednejšie a čakali na naplnenie ich osudu. Spravodlivosť však oslepla, a tak všetky zvieratá naďalej dýchali a plnili príkazy nových majiteľov. Bolo totiž na prenájom. Požičovňa áut v konskom vydaní. Niekto prišiel, zaplatil, vzal si tovar, urobil s ním čo najviac, chcel aby sa mu investícia vyplatila a po použití ho vrátil. Ešte nešťastnejšieho, zlomenejšieho. Dve oči vedeli, že tu končí život a začína utrpenie. Že tu sa nahromadila krutosť sveta a oni ju budú znášať. Potichu, bez odvrávania, s pokorou. Dve oči vedeli, že sa vydali na cestu do pekla a práve prechádzajú očistcom, aby svojou bolesťou zmyli hriechy svojho pána.

Stála a nemo hľadela na oboch, najprv naňho, potom na otca. Každý pozná ten pocit, kedy nevie čo skôr, či kričať, či plakať, alebo sa len smiať z plných pľúc. Megi len stála. Ale menila sa. Jej pohľad mäkol, do líc sa jej vlievala farba a temné myšlienky sa dali na odchod. Už tu smútok a nenávisť nemali svoje miesto. Ostal iba teplý domov, rozkvitnutá záhrada, šťastná, síce neúplná, rodina a on. Volal sa Savior a bolo to to najkrajšie stvorenie, aké kedy videla. Jeho dobrota napĺňala jej vnútro láskou a presvedčením, že všetko bude dobré, farebné a krásne. Vietor vo vlasoch a pocit istoty, keď sedela na jeho v chrbte vyhnal démona smútku z jej ubolenej duše a vyliečil všetky bôle. Plynuli roky a ich láska stále nevyhasla. Preskákali veľa problémov rovnako úspešne, ako vyhrávali jeden pretek za druhým. Savior však začal prehrávať pretek o svoj život. Ochorel a jeho stav neveštil nič dobré. Všetky peniaze z víťazstiev poslúžili na zaplatenie množstva odborníkov, ktorý však nedokázali Meginmu priateľovi pomôcť.